agropolitikum

Keď Slováci oslavovali svoj vstup do EÚ v roku 2004 ani si neuvedomili, že už vstupom do NATO Slovensko začalo proces odovzdávania svojej suverenity a svojbytnosti a postupne už aj svojprávnosti. Odovzdávanie kompetencií, výpredaj republiky a postupné negociovanie absurdít európskej  legislatívy na naše podmienky spustili preberanie všetkých právnych absurdít a nariadení, ktoré sú na úrovni IV. cenovej skupiny staničného bufetu. Je tu len rozdiel v tom, že v staničnom bufete málokto má príjem nad 400 €, pričom úradnícke živly v Bruseli majú nad 4000 €. Na druhej strane 150 vyvolených elitných politikov , odborníkov na všetko z veľkou ľahkosťou upravili právne normy aj so špatným prekladom a obyčajný človek len krúti hlavou akí blbci riadia túto spoločnosť.

 Legislatívne hlúposti o maximálnom zakrivení banánov a uhoriek, čipovania domácich miláčikov, alebo zákaz používania normálnych žiaroviek a predaj len úsporných s nebezpečnou ortuťou, zákaz nafukovania detských balónov deťom do 8 rokov. Takýchto absurdít začína pribúdať ako húb po teplom daždi. V dielňach slabomyseľných úradníkov pred takýmto zákonom chodí štedrý deduško, ktorý zrejme tento sociálny cirkus financuje. Momentálne je v dielni zákon, ktorý znemožní pestovanie plodín z vlastných osív plošne v rámci celej EÚ. V Rakúsku sa už spustila živá diskusia na túto problematiku a podobne aj Nemecku. V praxi to znamená, že naše krajové odrody a domáce semenárstvo padne na oltár Bruselu. Najväčšou absurditou je legislatívna pavučina, ktorá má úplne zlikvidovať záhradkárčenie, ktoré na Slovensku má pomerne silné korene a tradície. Záhradkárske osady vznikali na najmenej bonitných pôdach, kde si mohli pestovatelia dopestovať zeleninu a ovocie pre svoju vlastnú potrebu v časoch keď na trhu bol nedostatok zeleniny a ovocia. Tento problém sa snažili vyriešiť obchodné reťazce, ale tie začali navážať zeleninu a ovocie rôzneho pôvodu a ešte aj podozrivej kvality. Škandály znovu začínajú štartovať záhradkárov k pestovaniu domácich produktov a Bruselská klika už pripravuje právnu normu o obmedzení používania vlastných osív – vraj ide o predaj a výmenu necertifikovaných osív za účelom zisku. Tak tomu sa povie sloboda podnikania ako z rozprávky. Darovanie sadeníc rajčín susedovi by bol viacmenej kriminálny čin a porušenie legislatívy EÚ.

Záhradkári sú pomerne početná komúna, ktorá je viacmenej apolitická a záhradkárčenie je viacmenej hobby, ktorému sa venujú a prináša im nie len úrodu, ale hlavne radosť. Pre ľudí z panelákov je to aj otázka pobytu a aktívnej práce na svojom políčku. Veľkí farmári už roky používajú v plnej miere certifikované osivá, ktoré im prinášajú primeraný zisk a normálny človek nemôže pochopiť ako môže sadzačka kŕmnej repy babičky, ktorú si ponechala na osivo ohrozovať semenársky trh, keď to pestuje pre svoje domáce zvieratá. Tvrdí a nekompromisní obhajcovia tejto absurdity sú asi stálymi klientmi na výplatných páskach osivárskych gigantov ako Monsanto či DuPont.

Táto zmena v politike osív by sa zamerala na podporu a stimuláciu skutočnej rozmanitosti v odrodách semien. Dôležité sú odrody, ktoré sú prispôsobené regionálnym podmienkam pôdy a klímy, tie, ktoré sú prispôsobené domácemu a remeselníckemu spracovanie, rovnako ako tie, ktoré sú zdrojom rozmanitosti chuťou a majú široký genetický základ. Skrz pokračovanie súčasných princípov osivové legislatívy, rozšírenie rozsahu osivového zákona a uchovanie odrôd ako štandardu by došlo k urýchleniu erózie poľnohospodárskej biodiverzity a základ výživy pre nasledujúce vek by sa dostal do ohrozenia.

      Slovenský občan je v týchto časoch ťažko skúšaný najprv to bolo uťahovanie opaskov za lepšiu budúcnosť a keď prišla EÚ a kríza treba vydržať aby finančná oligarchia nestratila svoje zisky. Obyčajný človek chce len slušne žiť a prežiť a keď do toho prídu tieto absurdity dostáva sa na kolená a slovenská politická scéna so 150 členným kabaretom to v rámci parlamentu ticho odobrí. Trvá to už vyše 20 rokov – poľnohospodárstvo sa dostalo do kolien a ešte zrejme byrokratom a skorumpovaným politikom v Bruseli vadí domáca produkcia záhradkárov, záhumienkarov a maloroľníkov. Je to nôž do srdca ekologickému poľnohospodárstvu.