agropolitikum

Evanjelium Podľa Matúša 6:26

^,, Pozrite na vtáky: nesejú ani nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a predsa ich nebeský Otec živí. Či nie ste omnoho cennejší ako ony?,,

Tento citát z evanjelia najlepšie vystihuje hospodárenie štátu na pôde. Tento rok v rámci finančných avantúr vládnych expertov na pôdu dostali roľníci a hospodári na pôde vládny darček v podobe zvýšenia nájomného z 1,5% na 2,2% z hodnoty prenajímanej pôdy. Nárast takmer o 50% bodov zahojí diery v štátnom rozpočte, ktorý získava prívlastok sitový. Koľko sa naleje toľko pretečie. Štát prostredníctvom SPF/Slovenský pozemkový fond/ hospodári na vyše 450 tis. ha poľnohospodárskej pôdy z čoho vyše 120 tis. ha je priamo vo vlastníctve štátu a zostatok je pôda neznámych vlastníkov. SPF, ktorý sa už konštituoval skôr ako realitná kancelária očakáva tento rok príjmy vo výške 18,4 mil. € a pri plánovaných výdavkoch na úrovni 13,29 mil. € sa počíta so ziskom – respektíve prebytkom na úrovni 5,05 mil. €.  Osobne si myslím, že slušné hospodárenie. Ukazovateľ produktivity práce na 1 úradníka na pôde je obdivuhodná no žiaľ je to len administrovanie a poberanie pachtovného.

Samozrejme prebytky a zisky by sa mali preliať naspäť v rámci rezortu pre tých čo hospodária na pôde a nemali by sa stratiť v rozmanitých finančných transakciách a v transferoch. Nárast nájomného vyvolal nemalo vrások hospodárom na pôde, ktorí platia pachtovné aj za to čo nemôžu užívať nakoľko sú to len remízky, výmole a iné poľnohospodársky nevyužiteľné plochy. Nárast nájomného aj za pôdy, ktoré si štát nemôže vydokladovať a automaticky to zarátava v rámci inventarizácie svojej pôdy po podnikoch už skôr pripomína sicílsky model hospodárenia na pôde. Úradníci SPF sú v tomto vzorovo precízni pokiaľ nemusia preukázať na základe čoho poberajú pachtovné a nedajbože ak by to mali ukázať v teréne tak to je už pohroma a hrozba výpovede nájomného z pôdy vo vlastníctve SR a neznámych vlastníkov nespokojnému užívateľovi.

Štát prostredníctvom SPF zvýšil nájomné čo by sa malo odraziť aj v cenách produkcie. To je ale utópia. Pôjde to zrejme na úkor rozvoja tohto ťažko skúšaného rezortu. Žiaľ slovenský roľník už nemá funkciu zabezpečenia potravín a obživy, ale transformuje sa na udržiavateľa krajiny. Za posledných výše 5 rokov sme sa stali potravinová žumpa a kompostáreń. Náš pán minister čím častejšie z rečníckych pultov je za posilnenie vlastnej ani nie 50% sebestačnosti v praxi znamená ďalší úpadok. Pôda ako tovar sa stáva ľahkou korisťou oligarchov a korporácií prepojených na finančné skupiny a zo Slovenska si robia trhací kalendár nakoľko naší politici zabudli zakomponovať do Ústavy SR, že poľnohospodárska a lesná pôda je národné bohatstvo občanov SR. Dnes vinníka nie je – zostal len trpiteľ a to je občan SR, ktorý na rozdiel od špekulatívnych podnikateľov prepojených finančnými nitkami na politickú oligarchiu uctievajúcu len jedného boha a to je zlaté teľa a držia sa len evanjelia podľa Matúša 6:26. Z tohto je potom jasné, že na pôde sa darí iba štátu v súlade s finančnými analýzami, rozbormi, smernicami a direktívami a len občan má z toho nekonzumovateľnú čalamádu a vymývanie mozgov cez mediálnu sieť cenzurovanú vlastníkmi médií.