Podľa odborníkov údajne 20 % poľnohospodárskej pôdy je v rukách zahraničného kapitálu. Slovensko začína splácať prístupový dlh voči Európskej únii. Trh sa otvára aj pre fyzické zahraničné osoby. Čo to znamená – západné krajiny otvorili pre nás už aj na západe trh práce za polovičné odmeny a Slovensko bude platiť tým najcennejším a to je pôdou, ktorá živila Slovákov tisícročia. Možno to znie konzervatívne, ale až teraz chápem bieloruského prezidenta Lukašenka prečo leží v žalúdku západnej Európy. Pôda je majetok a národné bohatstvo Bieloruských občanov – každý môže na nej robiť, podnikať a hospodáriť, ale vždy bude vo vlastníctve občana Bieloruska. Na Slovensku sme sa vypredali ako banánová republika v 70 rokoch minulého storočia. Tieto krajiny už na to prišli a vypovedali poslušnosť zahraničnému kapitálu a nás tam ženie celé politbyro Slovenska.
Vláda SR sa rozhodla podporiť nákup pôdy od štátu cestou Slovenského pozemkového fondu a chce vstúpiť aj na realitný trh s pôdou v prospech slovenských poľnohospodárov. Žiaľ ten veľký reštitučný batoh prinavrátenia pôdy pôvodným vlastníkom neukončila a pozemkové úpravy svojím slimačím tempom majú termín ukončenia v nedohľadne. V rámci pozemkových úprav štát nebude disponovať pôdou a potom môže vystupovať v tomto procese ako chudobný duchom a ešte aj kapitálovo impotentný. Reštituenti dostanú financie na náhrobné kamene a pôda neznámych vlastníkov sa rozpredá pričom sa už pamätá na to ako sa za štátom stanovené ceny pozemkov financie uložia v depozite pre neznámych vlastníkov.
Pôda ako základný výrobný prostriedok roľníka je ako sústruh pre sústružníka. Trhová cena pôdy inflačnou špirálou prerástla v nedohľadno pre slovenského roľníka, ale rovno k rukám k pôdnym pirátom, špekulantom a finančníkom.
Prví agrárni pionieri zabúchali na brány SZRB ohľadom úverov a výsledok nie taký ako očakávali. Doba splácania je síce až do 15 rokov, ale má to háčik v podobe čarovnej formulky. Ak nájomca na konci nebude môcť splácať úver pôda prepadne v prospech Pozemkového fondu a ten ju zo zákona posunie inému. Čo to znamená? Bežná vecička ak ku koncu splátkového obdobia sa roľník zaviaže zobrať úver za 200 tis. € a splatí 90% 180 tis € a dostane sa do ťažkostí pôda prejde na SPF a finančná skupinka je vysmiata za 20 tis € a úroky doplatí rozdiel vyrovná záväzky voči ,,štátnej“ banke SZRB a štát je uspokojený a skupinka má pôdu za 20 tis. € v hodnote 200 tis. €. Pýtam sa kto zaručí farmárovi istotu, že sa nebude predávať z tohto čistého korupčného prostredia ako je SR USB kľuč s databázou dlžníkov – ak si zistia slabšie stránky aj podniku cez veriteľov sa tak elegantne dostane do podniku ako do kuchyne a môže si variť svoju polievočku. Prečo by to robili – odpoveď jednoduchá peniaze sa v pôde neznehodnocujú ako v bankách a kde by utopili svoje ,,ťažko zarobené“ eurička predstavitelia politickej verchušky a oligarchovia. Dôvera v štátnu banku u normálnych občanov je ako dôvera vo vojenské spravodajstvo. V SZRB menia vedenie a krajských šéfov podľa politických nominácií a nie podľa odbornosti – dnes po väčšinou funkcie obsadili zástupcovia SMERU – politický aktivisti, ktorí neuspeli v podnikateľskom prostredí a sú takí odborníci s praxou asi ako mám ja osobne s riešením využitia energie s Niagarských vodopádov – nebol som tam, ale keď zaplatia prečo nie. Preto je pre roľníka istejšie a jednoduchšie radšej navštíviť súkromnú banku. Vyššia anonymita a ochrana údajov o podniku nakoľko politická chobotnica s hlavou hydri má štátne inštitúcie tak prebádané a zabezpečené ako Široký stavebné úrady od podateľni na obvodnom úrade až po ministerstvo najpracovitejšieho štátneho politika Počiatka, ktorého ročný príjem ministra je z jeho zárobkom mimo ministrovania len diéta a cestovné. Takto elegantne vládna jediná spravodlivá strana SMER pripravila si pôdu na najbližšie obdobie z hľadiska investovania privátnych peňažných prostriedkov. Starý otec by povedal jabĺčko je pekné len má vnútornú hnilobu jadierka hnijú, ale vyzerá jabĺčko pekne a môže sa predať ak nemáš charakter lebo my vieme, že hnije, ale kupujúci o tom nevie. Tieto skúsenosti som získal od riaditeľov poľnohospodárskych spoločností. firiem ako aj farmárov – je to riziko treba na to upozorniť je to pasca pre finančné klany a sponzorov politickej oligarchie a ostatných dobrodruhov na pranie špinavých peňazí vrátane vládnej dvoj koalície Penta a J&T. Možno násna Liptove pustia si porieť krásy Slovenska aj podnikatelia z Honkongu.
Roľník si je vedomý rizika spojeného s trhovým prostredím. Vždy a v každej krajine na pôde hospodária tí čo tomu rozumejú a vlastníci im vždy pôdu dávali do prenájmu. Absolútne vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy pre podnik by často znamenal ekonomickú sebe vraždu. Všetci musia zvážiť mieru únosnosti tohto rizika a vytvoriť si fliačik na slovenskej hrude, kde si môže povedať ešte toto je naša slovenská matka zem.
Celá debata | RSS tejto debaty