agropolitikum

Roľnícky stav je už storočia tvrdo skúšaný a prežil už tisícročia. Vojny, cholera či hladomor nezastavili toto najstaršie remeslo, ktoré zabezpečuje reprodukciu živočíšneho druhu – ,, homo sapiens“. Dúfajme, že slovenský roľník sa vysporiada Roľnícky stav je už storočia tvrdo skúšaný a prežil už tisícročia. Vojny, cholera či hladomor nezastavili toto najstaršie remeslo, ktoré zabezpečuje reprodukciu živočíšneho druhu – ,, homo sapiens“. Dúfajme, že slovenský roľník sa vysporiada aj zo súčasnou krízou tohto sektoru spoločenského života.  aj zo súčasnou krízou tohto sektoru spoločenského života.

 V rokoch 1990-1992, keď reformu slovenského poľnohospodárstva začali realizovať agrárny diletanti a politický ideológovia typu gynekológa Tatara a jeho konzervatívcov spolu s advokátom Čarnogurským – my dnes pripadá ako keby družstevná dojička robila reformu daní a zvárač novelu trestného zákona. Nechcem uraziť tieto profesie, ale k takej obludnosti by sa dojička so zváračom neznížili. Ideológia všetko socialistické je zlé umocnená myšlienkami ideológov z poza rieky Morava typu 3T /Tyl, Tlusty,Tomašek/ takýmto avantúram nahrávalo. Preto si treba vážiť, že agrárny sektor vtedajšej ČSFR úplne nepodľahol ideológii 3T – rozbitie družstiev, vyvlastnenie, exekúcie a likvidácie všetkého komunistického. Krv v očiach a krvavé sliny boli u týchto reformátorov silnejšie ako zdravý rozum. Družstva skutočne prežili vtedy peklo KDH a tzv.  tatárovci zriadili po okresoch komisie na rozbíjanie družstiev a aj veľkých ŠM š.p.- boli na to určené financie a aj dotačné nástroje, ktoré úplne vylúčili družstva a veľké podniky. Z predsedov urobili zlodejov a boľševikov.

 

Po víťaznom novembri a uprataní ulíc ako aj  výkladov od plagátov  práve tento rezort začal prvý produkovať nezamestnaných vďaka psuedoagrárnikom ako bol Čarnogurský či lekár Tatár so svojimi konzervatívnymi demokratmi. Politika vidieka mala byť priorita SR nakoľko Bratislava ako mesto je podpriemerná municipalita bez väčšieho významu v urbariálnom význame  ešte v starej budove NR SR prevzala agrárnu filozofiu z vtedajšej federatívnej úrovne.

Žiaľ musíme priznať, že poľnohospodárstvo tak nebolo likvidované ani v časoch monarchie, prvej svetovej resp. druhej svetovej vojny ako je dnes. Po februári 1948 agrárny sektor postavil si smelé plány na vzdelaných poľnohospodároch. Trvalo to takmer desaťročia pokiaľ sa s chudobného agrárneho Slovenska vďaka poľnohospodárskym odborníkom prepracovalo Slovensko na špicu európskeho poľnohospodárstva. Chybou bolo podľa mňa násilné odtrhnutie sedliaka od pôdy a jeho umelá likvidácia. Víťazný november a hlavne po roku 1998 a vstupom do EU vďaka činžákovým agrárnikom v politických tričkách sme sa dostali na chvost Európy. Likvidácia školstva so zameraním na poľnohospodárstvo začala po likvidácii poľnohospodárstva. Štát ako Pilát pontský umyl ruky a cez VÚC likvidácia začala gradovať. Profesie agronóm, zootechnik či mechanizátor sa stali neatraktívne a budú mať asi len folklórny význam. Vďaka agrárnej politike EÚ sme začali robiť kroky späť a začali sme chrliť farmárov a podnikateľov na pôde čo má svoj význam len v roztrieštenom podnikateľskom prostredí a na farmách kde je 10 dojníc, 25 sliepok a 4 ošípané s 15 ha pôdy. Neodsudzujem malofarmárov naopak ich treba podporiť , ale štátna potravinová politika musí byť postavená na veľkovýrobe na tom stavia aj americká agrárna politika a politiky krajín, ktoré diktujú svetové trendy.

 

SR ide cestou rozvoja naspäť. Poľnohospodárstvo aj v čase rozmachu socialistického priemyslu vždy malo funkciu stabilizátora zamestnávania vidieckeho obyvateľstva. Likvidácia ŽV prepad stavov HD na úroveň 29 % ošípané na 23,3 %, ovce na 65,9 % a hydina na úroveň 71,5 % oproti roku 1989. hlavnou mierou podpísali na zatváraní maštali a prechodu intenzívnej RV na TTP na extenzívne čim sme uvoľnili ruky pre špekulantov, developerov a agrárnych pirátov, ktorí sa venujú v rámci sektoru len tomu čo štát podporuje. Zdravý sedliacky rozum treba povýšiť nad politické ambície panelákových a haciendových politikov. Poľnohospodárstvo ČSSR bolo do roku 1989 výkladnou skriňou východného bloku. Dnes sa SR nachádza na smetisku agrovýroby a miklošovská agrárna teória lacnejšie dovezieme nevyšla. Dokonca SR sa stala v európskom priestore výhodné kompostovisko a žumpa pochybných potravín. Poľnohospodárskych inžinierov sme mali ako maku no dnes pracujú mimo rezort a pomerne úspešne čo svedčí, že boli schopní a Tí čo ostali je len choroba s diagnózou ,, láska k pôde a k vidieku“.

 

Práve tento potenciál je potrební využiť lebo SR je vyložene vidiecka krajina s jednou väčšou municipalitou Bratislavou. To že tento segment hospodárstva SR je zaujímavý svedčí aj útok bielych košieľ a finančníkov na skupovanie DPL ako aj hlasovacích práv v družstve. Väčšinou týmto lumpenagrárnikom ide o preniknutie do družstva nie za účelom agrárnej výroby, ale ovládnutia družstva, čo je krôčik k poľnohospodárskej pôde a k celému softwaru o pôde. Týmto rýchlomanažerom ide o jedno jediné – skúpiť a rozpredať za slušný zisk a poľnohospodársku pôdu premeniť na stavebné pozemky pre vyvolenú politickú a finančnú oligarchiu. Začal sa tu tlačiť rakúsky, holandský, dánsky a dokonca aj islamsky kapitál čo trochu rozhodilo domácich supov no ešte viac zneistilo domácich poľnohospodárov. Preto treba zo strany štátu spraviť ochranné opatrenia proti neokoloniálnej politike oligarchov.

 

Dnes v médiách rezonuje,, Spoločná poľnohospodárska politika“ – táto je chybná už v názve lebo

1, nie sú stanovené spoločné podmienky pre čerpanie prostriedkov

2, zvýhodnené sú staré členské štáty

3, spoločne akurát deformujú trhové prostredie SPP je nastavená na maximálnu produkciu starých členských krajín a na útlm agrovýroby prístupových krajín, kde patrí aj SR.

 

EU 12 potrebuje len náš trh . Obchod sme odovzdali Nemecku, Veľkej Británii, Holandsku, Francúzsku a Poľsku. EU 12 potrebuje len naše prázdne bruchá. Takáto agrárna diskriminácia nebola ani v RVHP a tam sa ZSSR inak staval ku spolupráci. Pokiaľ to nebolo vzájomne výhodné tak to nebol obchod. ZSSR záležalo aby socialistický tábor fungoval. EÚ záleží len na tom aby prosperovali nadnárodné trusty, koncerny a finančná oligarchia. Väčšina krajín EU 12 mala kolónie. Kolónie padli tak demokraticky s liberálnym pátosom kolonizujú Východnú Európu. Kto je proti – je proti zasadám voľného trhu a čert vie čo si ešte vymyslia. Slovensko je malá krajina, ale v tomto hlboko krízovom období prežije len na princípe ,, čo je dobré pre SR tak podporme a čo je zlé hľadajme spojenca a blokujme“ .

Poľnohospodárstvo ČSSR bol budované na báze veľkovýroby a kooperácie medzi prvovýrobou a spracovateľmi. Bola to vtedy odvážna cesta/ osobne ju volám americká/ no priniesla úspech. EU išla cestou malých fariem do 100 ha. To je veľmi rozdielne. Tak malý kabát ušitý v dielni EU nám nikdy nebude dobrý. Osobne si myslím, že v dobre fungujúcom poľnohospodárstve majú malé farmy skutočne svoje opodstatnenie v rámci ponuky regionálnych produktov, zamestnanosti a tvorby krajinného prostredia. Úlohu producenta nosného zastúpenia potravín a surovín u nás robila vždy veľkovýroba a toho sa musíme držať. Preto treba v Bruseli lobovať, presviedčať a argumentovať takým personálnym obsadením aby to neboli len tlmočníci a kindermanagment, ktorí si myslí, že mlieko dáva fialová dojnica ,,Milka“

 

  Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dnes proklamovaná podpora malým farmám do 28 ha vedie k rozbitiu zvyšku väčších podnikov na malé farmy poľského typu. Historicky toto už SR prekonala. Treba sa zamerať pre začínajúcich farmárov bez pôdy aby im pozemkový fond ak nevlastnia pôdu umožnil hospodáriť na opustenej pôde. Malý farmári nevyhnutie patria do systému slovenského poľnohospodárstva produkciou regionálnych špecialít a gurmánskych lahôdok. Produkciou čerstvého ovocia a zeleniny môžu posilniť a oživiť trh, ale nemôžeme na nich stavať sebestačnosť štátu v oblasti potravín. Roľníci sú krajinotvorcovia a údržbári krajiny. Malí farmári majú aj dnes problém prežiť a je to viacmenej postavené na samozásobovaní a samo zamestnávaní seba a rodinných príslušníkov. Vyváženosť veľkovýroby s malovýrobou môže viesť k prosperite poľnohospodárstva, lebo účtovne vykazovaný zisk nie je ani na jednoduchú reprodukciu.

  Poľnohospodárstvo a pôdny fond si musíme chrániť lebo aj zvrchovanosť nám bude figu borovú platná, keď vlastníci pôdy zo zahraničia povedia Slováci odíďte si na svoje územie, ktoré podľa listu vlastníctva máte a my sa potom nepomestíme a budeme sa tlačiť na vysokohorských lúkach resp. na pozemkoch prenajatých od Penty alebo J&T.