agropolitikum

  Machiavellizmus sa stal v posledných dvoch rokoch zrejme oficiálnou ideológiou vládnej verchušky na úseku pôdohospodárstva,. Tento florentský úradník a historik zrejme inšpiroval aj ideových vizionárov tohto chlebového ministerstva. Jeho politická zásada, ktorá hovorí o politickom boji v mene tzv. vyššieho cieľa (musí viesť k zabezpečeniu väčšieho blaha a šťastia v prospech spoločnosti) s použitím akýchkoľvek prostriedkov vrátane násilia bez ohľadu na akékoľvek morálne princípy. Machiavellismus je dnes považovaný za označenie pragmatického a cynického konania v politike. Morálne a etické hodnoty skončili len v rámci katastra Komjatíc a vyhlásenia o pomoci roľníkovi prinášajú v ranných správach radosť no pred večerom to všetko búrka zmije a nič z toho. Rozdeľuj a panuj stavia roľníkov do polohy boja drobných roľníkov proti družstvám a k tomu ešte pribudli obchodné spoločnosti, ktoré treba vzájomne držať v napätí nedajbože aby sa nespojili v jeden šík tak preto ,,rozdeľuj a panuj“.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) ide podporiť na jednej strane prednostne  malé farmy a rodinné poľnohospodárske farmy podľa bruselských úradníckych šimľov no zrazu to už nie je pravda. V parlamente sa objavil zákon o rodinnom podnikaní a malých rodinných farmách no mal kozmetickú chybu – bol z dielne KDH a tak sa dostal do II. čítania a potom pred zasadnutím Vlády SR zasadla ideologická komisia a zmietla ho. Možno predkladatelia Fígeľ a jeho kolegovia predkladatelia mohli v tichosti posunúť vládnej úderke tento zákon, že oni ho vymysleli a mohlo sa rodinné farmárčenie posunúť ďalej. Žiaľ vraj pre zložitosť aplikácie zákona v praxi ho zmietli zo stola symbolicky 11. septembra na výročie útoku na obchodné centrum ,,dvojičky“v New Yorku.  Podpora mladých farmárov v prípravnej fáze prežíva tak silné turbulencie z hľadiska podnikateľských istôt, že nikto si dnes netrúfa dnes povedať ako to dopadne. Rodinné podnikanie zrejme áno, ale z našej dielne lebo my vládneme a chceme slovenskému roľníkovi len to najlepšie. Na druhej strane si treba uvedomiť, že za posledných vyše 50 rokov sa zmenil vzťah k pôde a ľudia sú už citovo odtrhnutý od tejto dedovizne a pôda sa stala ako výrobný prostriedok tovar. Na druhej strane drobní roľníci dobre vedia, že samosprávna legislatíva na úrovni obcí a miest doslova vyhnala nie len drobných roľníkov, ale aj drobných chovateľov. Z rozsiahlych záhrad sa stali zóny oddychu s altánkom a bazénom. Na toto asi ministerskí odborníci zabudli. Bezhlavé rozbíjanie väčších podnikov na 28 ha farmy tu už bolo v rokoch 1990-1991 a viedlo to len k ďalšiemu prepadu poľnohospodárstva.  Rodinné farmy majú svoje opodstatnenie tam kde je na to aj prírodný potenciál ako aj ľudia, ktorí sú ochotní oddať sa celý práci v tomto odvetví. Poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa obrába len tak aby boli dotácie je na Slovensku pomerne dosť, ale dotácia je podpora nie zárobková činnosť a čistý biznis. Táto pôda po pridelení schopným hospodárom môže priniesť výsledky, ale nezabezpečí potravinovú istotu a zrejme ani neposunie zamestnanosť na našom vidieku. Regionálni farmári môžu svojimi čerstvými produktmi výrazne oživiť potravinový trh – hlavne svojou kvalitou.

Potravinové škandále vyvolali medzi obyvateľstvom diskusie na tému čo vlastne ponúka slovenský sedliak na regáloch reťazcov z domácej produkcie. S hrôzou sme zistili, že podiel našich domácich potravín nedosahuje ani 40%. Takýto diletantizmus zaradil bývalú Slovenskú klobáskovu republiku ku krajinám s potravinovým ohrozením a s nízkou mierou bezpečnosti. Minister so svojou karavelou spustil kanonádu, ktorá zobudila aj obchodné reťazce, ktoré si urobili so SR kompostovisko potravín EÚ za ktoré náš občan platil. Vo veľmi veľkej  tichosti  sme sa prepadli do potravinárskeho marazmu no cesta naspäť bude tŕnistá a plná nášľapných mín od obrancov hypermarketového impéria. Na takúto mínu našľapol zrejme aj minister a chytil sa do vlastnej rodinnej a komjatickej pavučiny, ktorá s odborným riadením ministerstva nemá nič spoločné. Táto kauza umocnená stredoškolskými riadiacimi expertmi len odkláňa pozornosť od riešenia tak závažných otázok ako je Agrárna politika EÚ na roky 2014-2020, kde už zaznelo toľko alternatív a lingvistických novotvarov od výmyslu sveta. Blíži sa koniec roka a EÚ čím viac sedí tým viac zahmlieva túto absurdnú agrárnu politiku na obhajobu  agrárnej oligarchie.

Legislatíva MPRV dokonca pripravuje aj spoplatnenie závlahovej vody nakoľko Hydromeliorácie š.p. sú v červených ekonomických číslach. Na suchu sa dá zrejme aj takto zarobiť. Neviem síce z koho hlavy to vyšlo, že treba hlavne ovocinárom, zeleninárom a vinohradníkom takto strpčiť už aj tak zúfalú situáciu. Reďkovku vozíme z Číny, cibuľu z Nového Zélandu a Macedónska, mrku z Ukrajiny a ministerstvo ide podporiť špeciálnu rastlinnú výrobu. Tu sa dá len reagovať slovami exministra Becíka treba ešte ,,zdaniť prácu s motykou“ a Kazimírov rozpočet sa zrejme zahojí a a ak bude treba zaviesť daň vo výške 50€ za každé jedno orebné teleso a párnokopytníkovu daň. Takéto absurdity ponúka aj dotácia na minerálne olej tzv. červená nafta. Tu sa úradník doslova ,, vydovádeľ “ ako skomplikovať roľníkovi život a udržať zamestnanosť štátnych úradníkov. Pri predložení takejto formy podpory roľníkom vo Francúzsku, by do 24 hodín padla hlava ministra. Náš minister má, ale dobrý politický pocit ako pomohol našim poľnohospodárom. Metodika spracovaná na tieto dotácie prešla tak zložitými procesmi, že ani autori nevedia čo tým sledovali. Zrejme si myslia, že všetci chcú okradnúť tento vykradnutý štát, ktorý funguje len vďaka zotrvačnosti a pokore Slovákov.

Pán minister má ambíciu na vidieku zamestnať 18 tisíc ľudí. Dnes ani nie po 25 rokoch chcete poľnohospodárom zavesiť všetkých nezamestnaných z úradov práce a rozdať im motyky. Pán minister agrárny sektor prešiel určitým vývojom a modernizáciou. Dnes prácu človeka nahradili stroje, ktoré stáli nemalé finančné prostriedky – táto technika si vyžaduje určitú vzdelanostnú úroveň. Ak si myslíte, že cez prázdniny ú starej mami ste motykou okopali cukrovú repu na družstve či vyviazali na drôt vinič a doma vedrami nakŕmili prasiatka a večer napásli husi a do košíčka pozberali vajíčka je to pekné, ale rezort sa už posunul trochu ďalej. Potraviny ako nevyhnutnú súčasť existencie človeka pri dnešných prísnych pravidlách a ešte zložitejších technológiách už jednoduchý človek robiť nemôže. Spracovateľské kapacity sme bazárovo vypredali do zahraničia – česť a klobúk dole tým čo prežili aj vďaka stavovskej cti. Dnes sa páni politici čudujete, že nemáme ani 40% podiel slovenských potravín. Komunisti boli komunisti, ale niet čudo, že takýto avanturisti končili ako prenasledovaní vo väzniciach. Mliekarenstvo sa rozbilo prvé v ruka v ruke s mäsopriemyslom, postupne konzervárenstvo, cukrovarníctvo a ostatné spracovateľské kapacity. Zahraničný investori prevzali fabriky s podporou materských krajín, aby posilnili svoje výrobné a produkčné kapacity a dostali takto bližšie k hladným žalúdkom Slovákov. Slovenské poľnohospodárstvo bolo už tak ďaleko, že konkurovalo vyspelým agrárnym krajinám ako je aj Izrael no dnes sme tak zaradili spátečku, že sme sa zastavil pred Albánskom a kaukazskými krajinami bývalého ZSSR. Poľnohospodársky inžinier či roľník sa nikdy nestratí – je použiteľný všade ako máloktorá odborná profesia – je to univerzálny človek – výrobár – ekonóm – mechanizátor – manažér.

Končím Sládkovičovými veršami – aj vy nehaňte roľnícky stav svojou divnou politikou.

,,Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý, klebetárski posmievači!

V mladom sa veku ide do vlády, starému sila nestačí;

keď predkov nemal a či ich nemal, ktorí prežili čas zlatý?

čo bys’ sa mu ty zato posmieval? Na potomkov on bohatý.