Európski farmári a poľnohospodári netrpezlivo čakajú na schválenie balíka reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky(SPP). Či je spoločná je na diskusiu. Už pomerne dosť dlho sa stretáva agrárna smotánka v centrále EÚ aby vymyslela niečo čo by stabilizovalo už aj tak dosť zboľavený rezort pôdohospodárstva, ktorému sa z rozpočtu EÚ síce nalieva skoro polovica rozpočtu celej EÚ.
SPP má síce pekný a slušný marketingový názov, ale za pozadím sa skrýva žiaľ vzájomná nevýhodnosť, diskriminácia a deformácia trhového prostredia spojená s uspokojovaním lobistických skupín. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) dostala svoj názov preto aby bola vzájomne výhodná a pokiaľ sa odborníci a to všetci nedohodli museli v Moskve za totality rokovať až pokiaľ sa nedohodli tak aby to nikou neškodilo a bolo výhodné pre krajinu a socialistický tábor. Dnes sme svedkami toho, že SPP je skôr pre uspokojenie ambícii politických centrál ako poľnohospodárov. Rokovania, ktoré sa k novému programovaciemu balíku na obdobie 2014-2020 pripravuje a dolaďuje už trvá pomerne dosť dlho čo svedčí o pomerne komplikovanej situácií – veď nakoniec sa jedná o peniaze a nie fazuľky. Zaujímavé na tom je, že po každom rokovaní komisie, rady či skupiny expertov, ktorí v rámci cestovných aktivít od Lisabonu až po Vilnius, prídu domov a v žiari reflektorov novinárov a médií prinášajú len a len dobré správy a výhodnejšie pre krajinu, ktorú zastupujú. Doteraz neviem ak je to pre nás výhodnejšie a na koho úkor to ide, alebo aj takto sa robí politický marketing.
Pokiaľ do roku 1989 sme všetko plánovali obchody stále trpeli nedostatkom tovaru a zákazníci viacmenej hľadeli len na prázdne regále dnes je opak. Regále sú plné potravín a občan má prázdnu peňaženku a stáva sa viacmenej obchodným turistom zliav a výpredajov zahraničných potravín. Občania za ostnatým drôtom sa nadievali, že po roku 1989 sa za pár rokov 10-15-20 dostaneme na úroveň krajín starých členských štátov EU. Takto sme sa aj našou SPP na úseku potravinovej bezpečnosti dostali do pavučín avanturistických a liberálnych dobrodruhov. Národ Slovákov svojou naivitou si nechal zlikvidovať nie len potravinovú bezpečnosť, ale aj základňu. Pokiaľ v okolitých štátoch sú dotácie na 1 hektár vyššie v starých členských štátoch s tzv. národnými doplatkami sa ani nemôžeme porovnať.
Bývalé Československo svojou kolenačkovou politikou a raketovým ústupom z pozícií lídra agrárnej sféry v Európe sa dostalo do závozu. SPP je žiaľ tak málo účinná, že niet sa čudovať mladej generácii v EÚ, že kritizuje tento model nakoľko na 1 dobytčiu jednotku je vyššia podpora ako na 1 nezamestnaného z mladej generácie. Pripravuje sa zrušenie kvotácie cukru. Toto biele zlato sa na Slovensku vytráca a nahrádza ho trstinový cukor koloniálneho pôvodu zo zámoria, kde si krajiny ako Francúzsko, či Veľká Británia hoja svoje sociálne boľačky a dokonca už je aj legislatíva na steviový cukor a to nebudem sa rozpisovať o umelých sladidlách. Podobne na Slovensku sa likviduje chov dobytka, ošípaných a s pomocou euro importérov z Brazílie a Číny aj chov hydiny. Z našich polí miznú zemiaky nie len kvôli novej spoločenskej kaste – marginálne obyvateľstvo, ale aj z dôvodu trhovej nestability a výkyvom pri dovoze lacných nekontrolovaných zemiakov z dovozu. Takto dopadlo aj zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo, ktoré sa drží len vďaka skutočnému kumštu vinohradníkov a vincúrov. Zlikvidovanie spracovateľských kapacít na produkciou oleja mení naše polia na zásobníky čerpacích staníc pohonných hmôt. Slovensko patrí k poctivým vývozcom suroviny bez pridanej hodnoty a k nám sa v rámci obchodného salda potom dováža druhotriedny tovar cenovo prístupný a podmienečne spotrebiteľný.
Stropovanie fariem je brzda na zvýšenie konkurencieschopnosti EU voči americkým farmárom. Krajiny bývalého východného bloku združstevňovaním a sceľovaním drobných roľníkov dosiahli pomerne vysoký stupeň koncentrácie poľnohospodárskej výroby s cieľom zefektívniť agrárnu výrobu. Západoeurópsky model išiel cestou malých drobných fariem, ale tie veľmi ťažko konkurovali veľkým farmárom spoza Atlantiku. V niektorých prípadoch je aj výhoda malých fariem z aspektu flexibility a pružnosti reakcie na požiadavky trhu preto to treba brať vyvážene a z rozhodnutím súhlasiť. Zrušenie kvót môže nastať až keď bude skutočná spoločná poľnohospodárska politika a nebude nastavená zvlášť pre E 12 a zvlášť pre krajiny východného bloku ako je to dnes. Zazeleňovanie treba podporiť tam, kde je to potrebné na základe kritérií daného regiónu resp. rajonizácie územia. Je nemysliteľné aby zazeleňovali farmári tam, kde je už dosť nízky stupeň zorneni. Slovensko je pomerne silná vidiecka krajina s vysokým stupňom zalesnenia a zatrávnenia a je zbytočné zvyšovať stupeň zazelenenia. Sám poľnohospodár najlepšie vie, kde zatrávnenie a zalesnenie je preňho výhodné . Okrem iného toľko tzv. bielych plôch koľko má SR má málokto v Európe len to treba na Katastrálnom úrade v spolupráci s lesmi a štátnou správou preklopiť na papieri – tj nastoliť skutkový právny stav.
Najspravodlivejšie by bolo úplne zrušiť dotácie, ale kompletne v celej EU“ a ponechať len diferenciálne príplatky vychádzajúce z rôznej bonity pôdy. Som presvedčený, že slovenský roľník by to privítal a ukázala sa konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Žiaľ Slovensko je na to síce malý pán aby otočilo agrárne kormidlo, ale za to v plnení absurdít schválených komisiami a radou EÚ je vzorom pre ostatné krajiny. Legislatívny koláč agrárnej agendy EÚ a SPP umocňujú ešte tlmočníci, ktorí pri preberaní noriem sú úplne mimo agrárnu problematiku a máme na Slovensku mačkopsa na svete. Takto sa spoločná poľnohospodárska politika stáva spoločnou len v rámci neokoloniálnych chúťok starých členských štátov. Stavia do polohy veľké podniky proti malým rodinným farmám a súkromným roľníkom. Tak ako v minulosti násilne sa likvidoval roľnícky stav a neponechal sa prirodzenému zlučovaniu dnes sme svedkami diskriminácie veľkých fariem a slepej podpore maloroľníkov čím sa zbytočne dostávajú poľnohospodári medzi sebou do antagonistického vzťahu čo zrejme niekomu vyhovuje a dopláca na to len občan, ktorý sa v konečnom dôsledku skladá na tieto dotácie a podpory. V rámci prípravy nášho ministerstva v procese tvorby sendvičovej metódy tento komjatický sendvič uschol skôr ako si roľník doňho zahryzol. Nechajme sa len prekvapiť ako sa SPP uzavrie a čo nám pripravia v kuchyni Ministerstva pôdohohospodárstva a rozvoja vidieka a čo pripraví úradník.